Povojnové obdobie do roku 1992

,


V 50-tych rokoch prenasledovanie katolíckej cirkvi vtedajšou politickou mocou postihlo aj dve občianky z Podhradia, mníšky, ktoré prevažnú časť svojho života ve novali starostlivosti o bezvládnych v rôznych ústavoch na Slovensku.

Alžbeta Smutná, nar. 1909, do kláštora rehole Uršulíniek vstúpila roku 1933 pod rehoľným menom Anna. Roku 1952 bola nútená so svojimi spolusestrami opustiť Trnavu a presťahovať sa do pohraničia. Zomrela v Kostolnej pri Trenčíne 7.5.1994.

Jozefína Božiková, nar. 1929, vstúpila do kláštora rehole sv. Františka z Assisi v roku 1945 a prijala rehoľné meno Genovefa. Pôsobila v Mariánskych Lázňach, v Lechoviciach, dnes žije v Žernůvke u Brna.

1953 - Po skončení vojny sa začalo s postupnou obnovou obce výstavbou nových domov. V tomto roku bola na Podhradí zavedená elektrina.

1963 - Bola vykonaná oprava a prístavba kaplnky, čím nadobudla dnešnú podobu.

1964 - Do obce sa zaviedol miestny rozhlas, ktorý skončil dobu obecných bubeníkov.

1969 - Počnúc týmto rokom sa každoročne na sviatok Ružencovej Panny Márie slúžila v miestnej kaplnke svätá omša. Bohoslužby začal konať ako prvý vdp. Cyril Tomašovič.

Na miestnom cintoríne bol vybudovaný Dom smútku.

1972 - V obci sa podarilo dokončiť vodovod.

Založené bolo JRD, v ktorom sa zamestnala časť obyvateľov obce. Väčšia časť dochádzala do okresného mesta Topoľčany, kde pracovala v rôznych priemyselných závodoch.

1973 - Do užívania bola odovzdaná novopostavená budova obchodu s potravinami a miestne pohostinstvo.

1974 - Prvé primície v histórii obce ako aj celej farností Závada sa konali, keď tunajší rodák Marek Bôžik bol vysvätený za kňaza. Primície sa konali v Závade.

1976 - V obci boli dobudované a vyasfaltované cesty vedúce z Topoľčian na Podhradie.

V tomto roku bol dostavaný nový kultúrny dom, v ktorom získala priestory aj miestna ľudová knižnica a miestny národný výbor.

Posledným predsedom MNV na Podhradí bol pán V. Báleš.

· V rámci reorganizácie štátnej správy boli zlúčené obce Závada, Podhradie a Velušovce pod jeden národný vý­bor, ktorý bol situovaný do Závady. V súlade s týmto rozhodnutím sa konali voľby do Miestneho národného výboru Závada. Prvým predsedom MNV združených obcí Závada, Podhradie a Velušovce sa stal Augustín Godál.

1978 - Poslední učitelia, ktorí učili v škole na Podhradí, boli Ernest Kučerka a jeho manželka Helena Kučerková, V rámci reorganizácie školstva sa málotriedne školy zrušili. Žiaci z Podhradia začali dochádzať do škôl v Závade a v Prašiciach. Podľa záznamu z obecnej kroniky sa od roku 1927 v obci vy­striedali nasledovní učitelia - pán Mešťánek, slečna Paltingerová, Michal Balko a jeho manželka Anna, pán Podoba, pán Rajec, Jozef Balajka, pani Bielická, Imrich Špánik, Karol Bohuslav, pán Spáčil s manželkou, Víťazoslav Kuchár s manželkou, pani Oružinská, Jozefína Hodálová, pani Gerhátová a Ernest Kučerka s manželkou.

1981 - Tento rok sa konali ďalšie voľby do národných výborov. Predsedom spoločného MNV sa opäť stal Augustín Godál. Okrem rady MNV pre jednotlivé obce boli zvolené občianske výbory. Obec Podhradie zastupovali funkcionári občianskeho výboru v zložení - predseda František Bôžik, členovia - Jozef Štefkovič, Mária Godálová, Eva Macková a Milan Rešetka.

1983 - V dňoch 11. - 17. júla na Podhradí sa uskutočnilo významné podujatie s celoslovenskou pôsobnosťou - jubilejný tridsiaty zraz turistov SNP a XIV. ročník stretnutia turistických oddielov mládeže. V závere stretnutia účastníci výstupom na Panskú Javorinu si pripomenuli a položením venca k pamätníku II. svetovej vojny na Bielej Bukovine uctili obete vojny.

1990 - Významný rok v histórii zlúčených obcí Závada, Podhradie a Velušovce, ktoré opäť získali vlastnú samostatnosť. V komunálnych voľbách konaných v dňoch 23. - 24.11. bol za starostu obce zvolený František Bôžik a spolu s ním deväť členov obecného zastupiteľstva. Obec Podhradie s počtom 282 obyvateľov bola z trojice obcí najmenšia.

1991 - Nový starosta obce František Bôžik sa 1.januára ujal svojej funkcie. Pridelené úlohy začal plniť aj Obecný úrad na Podhradí.

· Celoštátne sčítanie ľudí, domov a bytov sa vykonalo 2.marca. V obci bolo na trvalý pobyt prihlásených 288 obyvateľov a obývaných 170 domov.

25. mája obnovili svoju činnosť urbárnici, komposesorátníci a súkromní vlastníci lesov, ktorí si uplatnili svoje vlastnícke práva na lesný majetok. Prvým predsedom sa stal František Bajzík z Podhradia.

V obci vyvíjalo činnosť miestne osvetové stredisko, miestna ľudová knižnica, spoločenské organizácie, ku ktorým patril Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Slovenský zväz chovateľov, Poľovnícke združenie, Slovenský zväz požiarnej ochrany, a tiež Jednota - spotrebne družstvo.

V poradí druhé primí­cie vo farnosti Závada, a zároveň prvé primície konané v obci Podhradie sa usku­točnili 16. júna, keď za kňaza bol vysväte­ný Pavol Michalka.

Súkromné podnikanie v obci sa datuje od 1. júla, keď bol otvorený Hostinec pod hradom vedený pánom Jánom Jamborom.



Dňa 4. augusta sa konali oslavy 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Osláv sa zúčastnil pán biskup Vladimír Filo, prednosta okresného úradu Ing. Vladimír Štefanovič a ďalší hostia.

V tomto roku sa predĺžila vodovodná trasa pod Sokolíkom asi o 100 metrov k novopostaveným domom.




1992 - V priebehu roka sa v obci vykonávali verejnoprospešné práce zamerané na obnovu obce, napr. uloženie betónových žľabov pozdĺž komunikácie atď.

Obec požiadala cirkevnú vrchnosť v Topoľčanoch o zmenu konania výročnej svätej omše z októbra na prvú augustovú nedeľu. Žiadosti bolo vyhovené, a tak počnúc rokom 1993 sa koná výročná svätá omša na hody, na prvú augustovú nedeľu. Zásluhu na tejto zmene mal hlavne okresný dekan, kanonik Ladislav Dorušák.