Dejiny obce v rokoch 1848-1914

Zrušenie poddanstva roku 1848 znamenalo postupný prelom v živote každej dediny, pomaly prinášajúci pre obyvateľov novú kvalitu života. Počas revolučných rokov vlastnila Tovarnícke panstvo so všetkými jeho obcami Alžbeta Erdödiová. Po nej sa stala dedičkou Alžbeta Mayerová, ktorá vymenila panstvo s bratmi Stummerovcami za domy vo Viedni. Podnikaví Stummerovci postavili v Tovarníkoch cukrovar, zmodernizovali pivovar, postavili úzkokoľajovú železnicu a intenzívne sa venovali ťažbe a spracovaniu dreva. Všetky tieto aktivity sa odrazili v postupne sa meniacom spôsobe života dedín. Obyvateľstvo pocítilo výhody, ktoré so sebou prinieslo rozšírenie priemyselnej výroby. Roku 1866 po prusko-rakúskej vojne postihla Podhradie ďalšia epidémia cholery, ktorá si od septembra do októbra vyžiadala 7 obetí. Podobná epidémia, ale už s oveľa menšími následkami, sa opakovala roku 1873.

Podhradie malo roku 1873 zapísaných 429 obyvateľov. Do roku 1892 ich počet vzrástol na 455. Z tohto počtu sa 46 obyvateľov hlásilo k nemeckej národnosti. V obci však bolo iba 58 domov, čo bolo menej ako pred sto rokmi.

V roku 1913 žilo na Podhradí, ktoré v tej dobe bolo premenované na Kövarhely, 446 obyvateľov, z toho 238 mužov a 208 žien. Detí do 6 rokov bolo 99, 26 občanov bolo starších ako 60 rokov, 23 bolo ovdovelých, 177 žilo v manželstve, zvyšok bol slobodný. Z hľadiska národnosti 389 obyvateľov sa hlásilo za Slovákov, 2 za Maďarov a 41 za Nemcov. Podľa štatistiky tu žili 3 Židia. Deväť ľudí vedelo hovoriť úradnou maďarčinou a iba 176 bolo gramotných. Z 57 domov iba dva domy boli postavené z pálených tehál a kryté škridlou. Ostatných 55 bolo z nepálených tehál, z nich 12 malo šindľovú strechu a 43 slamenú.

Koncom 19. storočia vzniká na Podhradí a v Závade spotrebné družstvo roľníkov, ktoré po istú dobu malo aj licenciu na miestnu krčmu.