Podhradie od prvej písomnej zmienky po koniec stredoveku

Prvá písomná zmienka o obci Podhradie pochádza z 12. júna 1245, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval krajinskému sudcovi a nitrianskemu županovi Štefanovi z rodu Gut-Keled rozsiahle majetky. Kráľ sa rozhodol odmeniť dlhoročné služby tohto šľachtica, ktorý verne slúžil nielen Belovi IV. počas tatárskeho vpádu, ale aj jeho otcovi Ondrejovi II. Obdarovaný šľachtic Štefan získal do dedičnej držby Malé a Veľké Bedzany spolu s nevoľníkmi a slobodníkmi bývajúcimi v týchto dedinách, ďalej časť dediny Solčianky a dve dediny na juhu Nitrianskej župy Nyárhíd a Božňany. Štefan nebol spokojný s týmto darom, lebo darované dediny ležali ďaleko od seba. Obrátil sa na kráľa s prosbou, aby si majetky na juhu župy ponechal pre seba a jemu pridelil dva hradské majetky v blízkosti Bedzian. Jednalo sa o majetky Prašice (Periese) a Podhradie (Hornouc). Možno len predpokladať, že výhodnosť výmeny obcí mala svoj strategický význam i s výhľadom do budúcnosti (možnosť ťažby stavebného dreva, kameňa), aj keď v čase prevodu majetkov boli opustené. Nevedno, z akej príčiny boli majetky v ča­se darovania vyľudnené. Možno to bolo výsledkom tatárskeho pustošenia, možno ne­jakej živelnej pohromy. Isté však je, že neboli opustené príliš dlho a významný krajinský hodnostár a nitriansky župan Štefan sa postaral o ich znovuosídlenie.

Topoľčany s okolím, darované Dionýzovi z rodu Túrje donáciou Belu IV. v roku 1235, spolu s majetkom Štefana z rodu Gut-Keled sa stali od roku 1283 majetkom bohatého magnátskeho rodu Čákovcov. Spojenie týchto dvoch majetkov bolo zárodkom vzniku neskoršieho Topoľčianskeho hradného panstva.

Čákovci potrebovali pre svoje rozvíjajúce sa panstvo opevnené centrum. Rovinatý terén v okolí Topoľčian v rámci vtedajších požiadaviek pre stavbu hradu nevyhovoval. Voľba napokon padla na vrch nad dedinou Hornouc, na ktorom sa už nachádzali staršie zemné valy. Z uvedeného dôvodu bol Topoľčiansky hrad postavený niekedy v priebehu dvoch posledných desaťročí 13. storočia ďaleko od svojho hospodárskeho centra - Topoľčian.

Postavením hradu význam najbližších dedín značne vzrástol. Zo staršej osady Hornouc sa postupne stalo Podhradie, v ktorom sa sústreďovalo hradné služobníctvo, panskí psiari, sokoliari a lovci. Matúš Čák Trenčiansky si dal na hrade postaviť hradnú kaplnku, aby kvôli pobožnostiam nemusel chodiť až do Závady. Za života Matúša Čaká dosiahlo Topoľčianske hradné panstvo značný územný rozsah a spoločenský rozkvet. Všetko sa skončilo Matúšovou smrťou na jar roku 1321, keď kráľ Karol Róbert skonfiškoval všetky čákovské majetky a urobil z nich kráľovské hradné panstvá, ktoré dlhé roky spravovali kasteláni. Kastelánsku funkciu na Topoľčianskom hrade kráľ zveril svojmu vernému hodnostárovi Lampertovi, krajinskému sudcovi a nitrianskemu županovi. Z roku 1390 je obec písomne doložená ako Waralya. Pravdepodobne v tomto období dostal hrad názov Topoľčiansky hrad.

Zmeny vlastníckych pomerov na území Slovenska po nastúpení kráľa Žigmunda na uhorský trón roku 1387 sa dotkli aj Topoľčianskeho hradného panstva. Na základe darovacej listiny panstvo získala magnátska rodina bratov Franka a Šimona zo Sečian výmenou za hradné panstvo Šašov, čím prestalo byť kráľovským majetkom.

Od roku 1432 sa predpokladá rozdelenie Topoľčianskeho hradného panstva na dve polovice, keď Topoľčany s okolím podliehali husitom a samotný hrad s blízkymi dedinami spravoval kastelán pôvodného majiteľa Ladislava zo Sečian. Po definitívnom odchode husitov z Topoľčian sa majiteľom tejto polovice hradného panstva Topoľčany stal kráľovský pokladník Michal Orság. Ladislav zo Sečian, keďže nemal mužských potomkov, odkázal svoje majetkové práva na polovicu panstva dcére Hedvige a jej manželovi Albertovi z Lučenca. Topoľčianske panstvo takto zostalo rozdelené až do konca 16. storočia, čo donačnou listinou vydanou 21. apríla 1464 potvrdil aj kráľ Matej Korvín. Tento stav rozdelenia sa dotkol každej dediny, keď všetci poddaní boli rozdelení na dve polovice a každá polovica dediny mala aj svojho richtára. To znamená, že aj v Podhradí boli dvaja richtári - jeden orságovský a druhý lošonciovský.

Na základe portálnych súpisov zo začiatku 16. storočia sa dozvedáme, že koncom 15. storočia Podhradie patrilo k väčším dedinám. Zrejme k tomu prispela skutočnosť, že Podhradie bolo ušetrené od rabovačiek v časoch prítomnosti husitov v Topoľčanoch a Podhradčania boli za vykonávanie služieb na hrade oslobodení od platenia daní.