Praveké a včasnostredoveké dejiny

Najstaršie dejiny katastrálneho územia obce Podhradie je možné rekonštruovať len na základe archeologických nálezov, ktoré samotné sú len torzom svedčiacim o tom, že tu kedysi žili ľudia. Archeologické pamiatky po odbornom spracovaní majú predsa len určitú výpovednú hodnotu, môžu prezradiť niečo o osídlení, spôsobe obživy, výrobných postupoch a ak ide o nálezy pohrebiska, aj o spôsobe pochovávania.

Najstaršie stopy po prítomnosti človeka v chotári obce Podhradie sú až zo staršej doby železnej – halštatu (700 – 450 pred n. l.). Na východnom svahu vrchu Úhrad (685 m n. m.) boli objavené zvyšky hradiska s valovým opevnením, ktoré zrejme postavil ľud lužickej kultúry. Lužické osídlenie je doložené zberom črepov aj na hradnej skale. Predpokladá sa, že išlo o neopevnenú výšinnú osadu, pretože zatiaľ tu nebolo objavené valové opevnenie.

V 6. až 9. storočí sa s nárastom populácie mimoriadne zhusťuje osídlenie na strednom Ponitrí. Naši slovanskí predkovia osídľovali nielen úrodné sprašové terasy a nivy riek, ale aj predhoria Považského Inovca s povrchovým výskytom železných rúd a asi aj zlata. Odzrkadľuje sa to vo vzrastajúcom počte objavených lokalít z 9. storočia (veľkomoravské obdobie) oproti staršiemu slovanskému obdobiu. Obyvatelia osád v 9. storočí sa popri poľnohospodárstve už zameriavali na špecifickú výrobnú činnosť, začal sa formovať systém služobníckych osád, ktoré podliehali panovníkovi a mali napĺňať potreby kráľovského dvora a kráľovej družiny. Úplný rozvoj služobníckej organizácie nastal až v 10. a 11. storočí. Jej existenciu dosvedčujú aj názvy jednotlivých obcí poukazujúcich na remeselnú činnosť, napr. Tesáre, Kovarce, Štitáre, Zlatníky atď.

Predpokladá sa, že v 9. a 10. storočí bola staršia opevnená poloha na vrchu Úhrad využívaná ako strážne miesto. Ďalšie doklady o priamom osídlení katastrálneho územia dnešnej obce Podhradie zatiaľ nemáme. Z najbližších okolitých obcí môžeme spomenúť sídlisko a pohrebisko z 9. storočia v Závade, mohylové pohrebisko z 8. až 9. storočia na rozhraní katastrov Prašice a Nemečky, a hradisko z 9. storočia v Bojnej (poloha Valisko).