Kultúrno-historické pamiatky

1.Topoľčiansky hrad

Vznik hradu, ktorý je dnes známy ako Topoľčiansky hrad, sa spája so šľachtickým rodom Čákovcov, ktorý sa stal okolo roku 1260 vlastníkom panstva Topoľčany. S darovaním  majetkov boli spojené aj povinnosti, ku ktorým patrila aj výstavba hradov slúžiacich na ochranu kráľovstva.

Keďže panstvo Topoľčany bolo situované v údolí rieky Nitra, vhodné miesto na výstavbu hradu ako strediska panstva a súčasne ako opevneného bodu sa našlo na jeho okraji. Tým miestom bola vápencovo-dolomitové bralo nad osadou Hrnovce, z ktorej sa neskôr vyvinula obec Podhradie. Dôležitým faktorom pri výbere miesta bola aj skutočnosť, že z tohto brala bol dobrý výhľad do údolia rieky Nitry a vizuálne spojenie s Uhrovským hradom, hradom na Michalovom vrchu pri Klížskom Hradišti, so samotnými Topoľčanmi a taktiež s hradom Gýmeš v pohorí Tríbeč.

Najstaršou ranogotickou časťou Topoľčianskeho hradu horný hrad, ktorý tvorila obytná, hranolová veža (vonkajšie rozmery 9x9 m) a obvodový múr: Ten vymedzoval areál v tvare nepravidelného polkruhu, 54 m dlhý a 33 m široký. Veža pritom stála na najvyššom mieste na okraji skalnej steny a bola vstavaná do obvodovej hradby. Okolo obvodového múru bola z vonkajšej strany mohutná priekopa, ktorá bola zahĺbená do skaly. Jej zvyšky sú ešte aj dnes viditeľné západne a východne od obvodového múru. Táto najstaršia stavebná fáza sa datuje do 3. tretiny 13. storočia a jej iniciátorom mohol byť otec Matúša Čáka Trenčianskeho Peter.

Roku 1321, po smrti Matúša Čáka, sa hrad dostal do vlastníctva kráľa. Niekedy v 1. polovici 14. storočia zdokonalili vonkajšie opevnenie hradu o tzv. parkanovú hradbu, ktorá okrem iného chránila aj prístupovú cestu na hrad. Predpokladá sa, že v tom čase bola postavená aj prvá hradná kaplnka, kde sa slúžili bohoslužby aj pre obyvateľov obce Podhradie.

Ideová rekonštrukcia hradu okolo pol 14. Stor. Autor: M. Bóna

Od roku 1389 patril hrad Séchényiovcom, v rokoch 1434-34 ho obsadila a držala husitská posádka. Husiti hrad rozšírili o prvé predhradie s dvojicou protiľahlých vstupných brán. Stred južnej hradby zabezpečili päťbokou baštou, ktorá je prvou replikou táborského typu veží na Slovensku, ktorá je aj historicky doložená ako husitská stavba. Hrad sa dostal naspäť k pôvodným majiteľom len nakrátko, pretože hrad obsadili žoldnieri Jána Jiskru. Za bojov s Jánom Hunyadym bol hrad v roku 1446 dobytý a vypálený.


Ideová rekonštrukcia hradu v 2. Pol. 16 stor. Autor: M. Bóna


Potom hrad vlastnili rôzne šľachtické rody, napr. Országhovci, Lošonciovci a Balašovci. Medzitým, v 2. polovici 16. storočia, bolo na východnej starne vybudované druhé predhradie v tvare pretiahnutého oválu, o čo sa zaslúžil Štefan Balaša. Táto jeho stavebná aktivita bola súčasťou protitureckých vojenských opatrení.

Roku 1595 hrad získali Forgáchovci a boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. Počas stavovských protihabsburských povstaní uhorskej šľachty v roku 1644, v 80. rokoch 17. storočia a na začiatku 18. storočia bol hrad viac ráz poškodený a opätovne opravovaný. Forgáchovci v 17. storočí hrad renesančne prestavali, horný hrad rozšírili o nové obytné a hospodárske budovy. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho kráľovská komora skonfiškovala Šimonovi Forgáchovi poškodený hrad a celé Topoľčianske panstvo. Odvtedy zostal hrad opustený a pomaly pustol.

Ideová rekonštrukcia hradu na zač. 18. Stor. Autor: M. Bóna

Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia presťahovali do reprezentačného priestranného kaštieľa v Tovarníkoch. Na prelome 19. a 20. storočia rozpadávajúci sa hrad nechali čiastočne zakonzervovať a romanticky ho upravili. Vežu dostavali dvoma stupňovitými štítmi, čím získala svoju neopakovateľnú charakteristickú siluetu.

Z veže, na ktorú je možné vystúpiť aj dnes, je prekrásny výhľad do údolia rieky Nitry, na hrebene Tríbeča a Vtáčnika, ako aj Považského Inovca.



2.Lesná železnica

Lesná železnica mala rozchod 760 mm, vychádzala z areálu nábytkárskych dielní v Topoľčanoch (areál neskoršieho nábytkárskeho podniku Mier), kde mala svoje dielne aj firma Thonet, ktorá v roku 1865 založila vo Veľkých Uherciach prvú továreň na výrobu nábytku na Slovensku.

Trať viedla z Topoľčian na sever a po viac ako 10 kilometroch, pod osadou Duchonka, sa delila na dve vetvy. Priama trať viedla k hájovni na Kulháni, druha vetva odbočovala doľava a pokračovala údolím potoka Železnica pod Panskú Javorinu, teda aj cez katastrálne územie obce Podhradie. V blízkosti bývalej odbočky na Duchonke je dnes rekreačné stredisko pri vodnej nádrži.

3.Tematínsky hrad

Zrúcanina hradu vybudovaného na temene bočnej rázsochy Považského Inovca, ktorá vybieha západne od vrchu Bezovec (743 m n. m.), jeden z najvyššie položených hradov na Slovensku (564 m n. m.). Nachádza sa v katastri obce Hrádok (okres Nové Mesto nad Váhom).

Tematínsky hrad, Foto: J. Nešpor
Tematín vznikol pravdepodobne bezprostredne po tatárskom vpáde, okolo polovice 13. storočia, ale prvý krát je písomne doložený až z roku 1270. Bol vybudovaný ako strážny a signalizačný hrad, spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu severozápadných pohraničných priesmykov Uhorska. Okrem toho chránil aj dôležitý brod cez rieku Váh.

Najstaršie budovy hradu sa sústreďovali v priestore horného hradu, ktorý pozostával zo štvorbokej veže a paláca s opevnením, do ktorého sa vchádzalo gotickou bránou. V 13. a 1. polovici 14. storočia patril hrad kráľovi. Až v druhej polovici 14. storočia, keď hrad stratil svoj pôvodný strategický význam, prešiel do súkromných rúk. V roku 1368 ho kráľ Ľudovít I. Veľký daroval svojmu čašníkovi Mikulášovi a jeho bratom za zásluhy v neapolskom ťažení. Neskôr patril Thurzovcom, Ujlakyovcom a koncom 17. storočia sa stal majetkom Bercsényiovovcov. Hrad bol strediskom panstva Tematín, ktorému patrilo 11 obcí.

V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou majitelia hradu stále zdokonaľovali obranu predhradia. Malý a úzky priechod oddeľoval hornú časť hradu od dolného nádvoria, z ktorého do predbránia vybiehali dve bašty chrániace vstup, zabezpečený ešte skalnou priekopou. Gotické úpravy hradu pochádzajú zo 14. a 15. storočia. V polovici 16. storočia, v čase tureckého ohrozenia, vybudovali spomínané dve bašty a nové predhradie. Posledné úpravy hradu pochádzajú zo 17. storočia.

Mikuláš Bercsényi bol hlavným veliteľom vojsk Františka II. Rákocziho. Práve za povstania Františka II. Rákocziho cisárske vojská v roku 1710 hrad dobyli a spustošili. Po tejto udalosti ho už neobnovili a postupne sa začal rozpadávať.

Podnes má hrad dobre rozoznateľné jednotlivé budovy, opevnenia a obvodové múry. Na nárožiach niektorých budov je viditeľná spevňujúca kamenná bosáž. Ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily, ako vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavne veži, koruny murív a zvyšky atiky.